Krajina nám vysýcha. Viac ako 60 rokov sa pri spravovaní krajiny sa považovali medze, remízky či mokrade za prežitok, ktorý údajne bráni efektívnejšiemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy. Bol to však krátkozraký pohľad.
Zmenili sme štruktúru poľnohospodárskej krajiny až tak, že nielen vysychá, ale stráca sa z nej organická hmota, humus i živiny.
Na prašnú púšť sa tak po pár slnečných dňoch nemenia len polia, ale zmenšujú sa aj zásoby pitnej vody. Vodohospodári, ekológovia si situáciu všímajú už dlhšie. Poukazujú na fakt, že dlhodobé suchá posúvajú Slovensko klimaticky na severný Balkán. Na východnom Slovensku z dôvodu sucha klesli hladiny vodných nádrží.
Dažďové záhrady v Košickom kraji
Jeden zo spôsobov, ako udržať vodu zo zrážok v krajine je budovanie dažďových záhrad. Okrem Agentúry sa do tohto procesu zapojilo aj Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, ktoré spolu študentmi stredných škôl Košického kraja z finančnej podpory KSK vytvorilo v roku 2021 14 dažďových záhrad.
Napriek tomu, že jedna dažďová záhrada zadrží len časť vody zo striech, má význam ako výchovný prostriedok a zároveň aj názorný príklad pre študentov, ako je možné zadržiavať dažďovú vodu. Na tento účel slúžia aj informačné panely, ktoré sú umiestnené pri dažďovej záhrade. Okoloidúci sa tak môžu dozvedieť, koľko vody odtečie z danej strechy (z konkrétnej výmer strechy), koľko vsiakne a podporí zásobu podzemných vôd.
Zmierňujúce opatrenia na zmenu klímy
Je potrebné si uvedomiť, že dažďové záhrady nezastavia zmenu klímy. Veľmi dôležitá je zeleň v mestách a obciach, ale aj vo voľnej krajine. Medzi vhodné opatrenia patria aj rôzne retenčné nádrže, zelené strechy, vertikálne steny, či terénne depresie, ktoré dajú vode čas na vsiaknutie.
Medzi zmierňujúce opatrenia, ktoré môžu spomaliť hrozivý trend globálneho otepľovania, patrí hlavne znižovanie emisií skleníkových plynov.
To je možné najmä v energetike, doprave a v osobnej spotrebe.
Menšia spotreba elektrickej energie, energie na vykurovanie, menej áut a leteckej dopravy a nižšia výroba sa prejavia v podobe nižších emisií skleníkových plynov, ale aj v podobe nižšieho znečistenia ovzdušia, vody a pôdy.
Veľké očakávania sa týkajú inovácií. Ak by sme mali lacné a dobré batérie, fotovoltika a veterné elektrárne by nám vedeli vyrobiť veľkú časť potrebnej energie. Medzi mitigačné opatrenia patrí aj zlepšovanie stavu lesov, ich rozširovanie namiesto výrubu a zadržiavanie vody v krajine.
Vďaka tomu sa uhlík z atmosféry viaže v rastlinách. To je veľmi dôležité, keďže klimatická zmena v nemalej miere nastáva presýtením atmosféry oxidom uhličitým. Nebezpečný skleníkový plyn sa vplyvom lesov mení na priateľa, ktorého sme vždy potrebovali. Celý život na Zemi je založený na prvku zvanom uhlík.
Mitigácia je úloha pre vlády a korporácie, ale jednotlivec ju môže svojim správaním podporovať. Príkladom je menej áut a menej plytvania. Vlády nám spaľovacie motory zatiaľ nezakážu, ale sami si v mnohých prípadoch vieme zvoliť bicykel alebo vlak.
Na druhej strane – triedenie odpadu môže byť deprimujúce, ak z druhej strany prichádzajú klebety, že vyseparovaná zložka sa aj tak „zhodnotí“ spaľovaním. Fungujúci systém materiálového zhodnocovania musí podporiť a nariadiť vláda, sám občan to nedokáže vytvoriť.
