O klimatickej zmene sa toho už popísalo mnoho. Očakávajú sa teplejšie a suchšie dni či, extrémne prejavy počasia. Na následky zmeny klímy sme sa tentokrát zamerali v oblasti rieky Roňava na východe Slovenska. Sčasti zasahuje aj do vinohradníckej oblasti Tokaj, do oblasti, ktorá má vynikajúce vína vysokej kvality. Ide takisto o územie, kde má neveľká rieka Roňava niekoľkokrát za rok na svedomí povodne.
Okrem polí a pivníc sa už pod vodou ocitlo aj futbalové ihrisko (v obci Michaľany). Mnohí si časté záplavy spájajú s klimatickou zmenou, ktorá sa prejavuje aj v takejto forme. Okrem zmeny zrážkového režimu sa znížila aj kvalita vody a vzduchu, a tiež sa zhoršil prístup k pitnej vode. Tieto a ďalšie zmeny klímy predstavujú vážne ohrozenie kvality života ľudí, hospodárskeho rastu a hlavne prírodného prostredia (nielen) na juhovýchode Slovenska.
Skúmajú príčiny povodní na rieke Roňava
Práve časté záplavy v tejto oblasti boli impulzom pre vypracovanie komplexnej štúdie, ktorá má za cieľ pomenovať príčiny a nájsť riešenia pre obce v povodí rieky Roňava. Súčasťou je aj prieskum medzi obyvateľmi tejto oblasti, ktorý koordinovala sociologička Gizela Brutovská.
90 respondentov zo sledovaného územia na juhovýchode sa vyjadrovalo aj k tomu, do akej miery klimatické zmeny ovplyvnili spôsob trávenia voľného času a či majú obavy o svoju úrodu.
Zaujímavosťou je, že pri výskume všetci opýtaní ochotne poskytli svoj pohľad, čo podľa sociologičky môže súvisieť s tým, že obyvatelia žijúci v povodí rieky Roňava intenzívne vnímajú klimatické zmeny v presahu na ich osobný život.
Časť prieskumu sa uskutočnila na stretnutí v Michaľanoch.
Obavy zo straty úrody a záplav
Jedným z výrazných prejavov klimatickej zmeny je zvýšená teplota vzduchu, ktorú odborníci s obavami sledujú už dlhodobo. Od čias priemyselnej revolúcie sa globálna teplota zvýšila v priemere o vyše 0,8°C. Európska pevnina zaznamenala zvýšenie teploty o 1,4°C (do roku 2015).
Podľa prieskumu aj obyvatelia sledovaného územia veľmi pocítili, že dochádza k zmene klímy v mieste, kde žijú. 15 percent respondentov tvrdí, že pod vplyvom zvyšujúcej sa teploty boli veľmi až extrémne nútení zaviesť klimatizáciu, resp. zakúpiť prístroj na ochladenie vzduchu.
K miernej zmene došlo aj pri nutnosti zatepľovania a zavedenia klimatizácie. Až štvrtina opýtaných východniarov blízko maďarských hraníc pod vplyvom klimatickej zmeny zatepľovalo nadmerne až extrémne. Ako uvádza sociologička, je možné predikovať, že práve v týchto oblastiach dochádza k najvyššiemu otepľovaniu. Na tento jav však môžu mať dopad aj iné faktory. Brutovská zdôrazňuje, že respondenti mali pravdepodobne dostatok finančných zdrojov na realizáciu takýchto úprav.
Foto: Ales Maze, Unsplash.com
Pre poľnohospodárov predstavuje sucho fatálnu skazu. Vinohradnícka oblasť v trebišovskom okrese nie je výnimkou a preto prieskum jasne ukazuje, že z extrémneho sucha majú obyvatelia sledovaného územia najväčšie obavy.
Ako vyplýva z výsledkov prieskumu, nie je respondent (ani respondentka), ktorý by sa vôbec nebál extrémneho sucha.
Obyvatelia sledovaného územia vyjadrili tiež svoje obavy v súvislosti s extrémnym suchom a strachom, že budú mať zničenú/poškodenú úrodu v záhrade, záhumienku alebo na poli. Táto zóna disponuje na naše pomery teplým podnebím, čo ju robí veľmi vhodnou pre pestovanie viniča a produkciu prirodzene sladkých vín.
Miestni tiež v prieskume poukazujú tiež na fakt, že v území pomaly ubúdajú stromy, kry, stromoradia či ovocné stromy.
Naopak, nové stromy sa vysádzajú len veľmi málo. Tok rieky Roňava a jej prítokov sa podľa respondentov veľmi slabo upravuje.
Obyvatelia v daných obciach očakávajú veľké zmeny klímy spojené predovšetkým so zvyšujúcou sa teplotou, suchom a prívalovými dažďami, ktoré výrazne ovplyvnia ľudí, rastlinstvo, zvieratá ale aj charakter celého územia.
Výskum tiež ukazuje, že obyvatelia v povodí rieky Roňava sú nútení vo väčšej miere zachytávať dažďovú (zrážkovú) vodu, keďže pociťujú nedostatok vody, hlavne k zavlažovaniu.
Foto: Wolfgang Hasselmann, Unsplash.com
Z prieskumu vyplýva, že v tejto oblasti sú prítomné problémy s nedostatkom vody a pravdepodobne budú aj v budúcnosti. Brutovská v záveroch z prieskumu uvádza, že v určitých častiach územia, predovšetkým v dolnej časti a obciach, kde preteká rieka Roňava, boli obyvatelia nútení zaviesť protipovodňové opatrenia a práve v týchto častiach majú prirodzene aj obavy zo záplav.
Zdravie, doprava a voľný čas
Medzi najčastejšie vplyvy zmeny klímy na ľudské zdravie patria extrémne výkyvy počasia. Okrem toho sa predpokladá zvýšenie úmrtnosti v dôsledku horúčav a povodní, a to najmä v Európe. Európska environmentálna agentúra hlási za rok 2003 až 70 000 úmrtí v 12 európskych krajinách následkom horúčav. Väčšinou šlo o seniorov, pretože ich organizmus horšie zvláda tepelnú reguláciu. Paradoxne, náš prieskum ukazuje, že práve mladí ľudia sú tí, ktorí pociťujú najväčšie obavy o svoje zdravie v súvislosti so zmenou klímy. V súčasnosti nehlásia obyvatelia skúmaného územia zdravotné komplikácie spojené so zmenou klímy, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.
V prieskume sme sa pozreli aj na oblasť dopravy. Ako jeden z najväčších producentov uhlíkovej stopy spôsobuje aj znečistenie životného prostredia a vplýva na klimatickú zmenu. V povodí rieky Roňava je podľa prieskumu najvyužívanejším spôsobom dopravy osobný automobil. Každý druhý respondent (52,86%) ním dochádzal do práce alebo do školy.
Foto: Nabeel Syed, Unsplash.com
Sociologička Brutovská zároveň predpokladá, že určitá časť (študenti) po získaní vodičského oprávnenia, resp. po ukončení školy (skončí cestovanie vlakom zadarmo) prejdú do osobného automobilu. Tento jav podľa nej ešte viac zvýši počet obyvateľov, ktorí ako spôsob dopravy do práce budú využívať osobný automobil.
Výsledky prieskumu tiež naznačujú, že len veľmi málo respondentov si uvedomuje, že hromadná doprava výrazne šetrí životné prostredie a preto ju využíva.
Zmena klímy sa čiastočne dotkla aj spôsobov trávenia voľného času, ktorú zaznamenali prevažne mladí ľudia. Zmeny sa týkajú predovšetkým dĺžky a spôsobu pobytu na slnku a pri vode, ale tiež práce v záhrade v obedňajšom čase.
Ako vyplýva z výsledkov výskumu, respondenti predpokladajú, že v najbližších 10 rokoch sa klíma veľmi zmení. Ako sa klíma zmení reálne, ukáže len čas, no už teraz musíme urobiť maximum preto, aby dopad hroziacej klimatickej krízy bol čo najmiernejší. Je na nás, ako budeme pristupovať k zmene klímy a k činnostiam, ktoré ju vyvolávajú. Je čas začať od SEBA.
Prieskum sa uskutočnil v rámci výstupov projektu CLIMADAM, ktorý je financovaný z Grantov EHP a rozpočtu Slovenskej republiky.
